TYPICKÉ DEFEKTY NEHRDZAVEJÚCEJ OCELI

O rozsahu „odolnosti“ rozhoduje povrch nehrdzavejúcej oceli, ktorý by mal byť čistý, hladký a bez kazov. Je to zásadná podmienka odolnosti proti korózii.

V skutočnosti nehrdzavejúcou oceľ chráni proti korózii iba tenká nepriepustná povrchová vrstva – pasívna vrstva – ktorá sa skladá predovšetkým z oxidu chromitého. Obsah kyslíku v ovzduší alebo v okysličených vodných roztokoch je spravidla dostatočný pre vznik a udržanie tejto pasívnej vrstvy. Bohužiaľ, chyby a nedokonalosti povrchu vzniknuté pri výrobných operáciách môžu narušiť proces vytvárania vrstvy a obmedziť odolnosť proti niekoľkým typom miestnej korózie. Znamená to, že proces čistenia v konečné fáze obrábania nehrdzavejúcej oceli je často nutný, aby bola vrátená akceptovateľné kvalita povrchu tak z hľadiska čistoty, ako aj z hľadiska korózie.

Chyby zvárania

Zápaly, rozstreky, neúplné prevarenie alebo miesta zážihu oblúku, to je iba niekoľko typických príkladov zváračských defektov. Defekty tohto druhu nielen ovplyvňujú odolnosť a vznik miestnej korózie, ale okrem toho majú vplyv na mechanické vlastnosti materiálu. Spravidla v týchto prípadoch sa defekt odstraňuje opravným zváraním.

Nábehová farba a oxidační opal

Oxidácia pri vysokej teplote spôsobenej takými postupmi, ako je tepelné spracovanie alebo zváranie – vytvorí vrstvu oxidu s horšími ochrannými vlastnosťami v porovnaniu s vlastnosťami pôvodnej pasívnej vrstvy. Okrem toho je s týmto spojené chrómové ochudobnenie v kovu bezprostredne pod oxidom. Za účelom navrátenia odolnosti proti korózii je nutné odstrániť ochudobnenú oblasť, ktorá je pod usadeninou vzniknutou pri zváraniu. Odstraňuje sa ju spoločne s usadeninou s použitím leptacích pást (TurboZ) alebo gélov (PROCAP).

 
Drsnosť povrchu

Nadmerné brúsenie, otryskávanie alebo nerovné spoje vzniknuté pri zváraniu, môžu spôsobiť drsnosť povrchu a v konečnom dôsledku prispievať ku zhromažďovaniu sa usadenín. Zároveň sa zvyšuje riziko znečistenia výrobku a korózie. Pri intenzívnom brúsení sa často stýkame s vysokým rozťahujúcim pnutím, ktoré zvyšuje riziko bodovej korózie a korózneho praskania vplyvom pnutia. Napriek existencii indexov maximálnej prípustnej drsnosti povrchu je treba sa vo výrobnom procesu vyhýbať postupom, ktoré by mohli viesť ku vzniku drsného povrchu.

 
Znečistenie železom

Čiastočky železa môžu vznikať v dôsledku mechanického spracovania a pochádzať z:

• zariadení na formovanie za studena alebo rezanie
• brusných pásov a kotúčov znečistených nízko legovanými materiálmi
• zariadení na pieskovanie a tryskanie

Okrem toho pri prenášaniu materiálov pri viacetapovej výrobe, doprave alebo jednoducho usadzovaním prachu obsahujúceho čiastočky železa. Uvedené čiastočky vo vlhkom vzduchu korodujú a poškodzujú pasívnu vrstvu (v prípade väčších častíc môže dôjsť aj ku praskaniu).

Organické znečistenie

Maziva, oleje, farby, zvyšky lepidla alebo dokonca otlačky obuvi, to sú typické organické znečistenia, ktoré môžu v vhodnom prostrediu spôsobiť štrbinovú koróziu. Okrem tohto môžu spôsobiť znečistenie výrobkov, ktoré majú kontakt s určitým zariadením, a znemožniť účinné použitie leptania povrchu. Tento typ znečistení by sa mal odstraňovať s použitím vhodného prostriedku na vstupné čistenie (odporúčame paletu výrobkov typu PROSOLV). V jednoduchých prípadoch ide použiť prúd horkej vody pod tlakom alebo odmasťovač v spreju ARDROX.